Kde a kedy znalostná ekonomika vznikla?
Pri hľadaníodpovede na otázku „kde“ treba sledovať vznik a rozvoj IT. Takže v USA.No odpovedať na otázku „kedy“ nie je jednoduché. Veľa vecí totižpôsobilo navzájom. Rozvoj technológií spôsobil, že vedomosť sama sastala obchodovateľným tovarom. Keď niečo viem, môžem napríklad sedieť vNew Yorku a podeliť sa o túto znalosť v reálnom čase s hocikým na svetealebo ju využiť ako konkurenčnú výhodu na trhu. Technológie zohraliveľmi dôležitú úlohu. IT sa všeobecne začali intenzívne rozvíjať nakonci 70. a začiatkom 80. rokov.
Rozvoj IT spôsobil, že čorazviac ľudí sa začalo živiť obchodom s informáciami. Následne tostimulovalo vznik „dodávateľských“ pracovných miest na trhu práce. Títoľudia asistovali obchodníkom s informáciami. A zrazu sa objaviliekonomiky ako írska a fínska, v ktorých podiel ľudí pracujúcich v tomtosektore prevýšil počet zamestnancov tradičných sektorov –poľnohospodárstva, papierenského priemyslu a podobne.
Tradícia – nepriateľ znalostnej ekonomiky
Skutočnýmnepriateľom môže byť aj to, že spoločnosť znalostnú ekonomiku neprijme.Odmietne ju, lebo to nie je jej kultúra, história, tradícia. Ďalšímproblémom je, že ľahko možno ignorovať potrebu rozvíjať v ľuďoch duchpodnikania. Najmä vtedy, keď vláda musí riešiť problémy – musí deliťpeniaze medzi cesty, nemocnice a školy. Ak má dosť finančnýchprostriedkov, nie je to problém. Ale ak je koláč malý, pokušeniefinancovať cesty a nemocnice a nie školy je veľké. A pochopiteľné.
Manažment znalostí
Manažment znalostí v sebe koncentrujevšetky vývojové trendy poslednej doby a navyše sa snaží rozvinúťsystematický spôsob, ako intelektuálny kapitál identifikovať, získavať,udržiavať a využívať. Práve vzájomná výmena znalostí významne podporujeprechod k znalostnému podniku. K tomu je však potrebná taká podniková„atmosféra“, v ktorej je získavanie informácií a znalostí, rovnako ajich vzájomná výmena tou najvyššou prioritou. Bez kolobehu neustálehoobjavovania, výmeny a využívania znalostí nemôže podnik existujúci vturbulentnom prostredí obstáť v konkurenčnom boji, pretože práveznalosti sú dnes jedným z najcennejších podnikových aktív. Realizovanýčiastkový prieskum ukázal určitý trend dobrovoľnej výmeny znalostí, akoaj trend uvedomovania si prínosov manažmentu znalostí zo stranypodnikov. Práve takéto pozitívne smerovanie podporuje proces prechodu kznalostnému podniku, v ktorom znalosti a intelektuálny kapitál budúnielen konkurenčnou výhodou, ale i predpokladom jeho úspešnéhofungovania v znalostnej spoločnosti.
Manažment znalostí meníprocesy a informačné systémy organizácie a v súvislosti s tým sa riešiataké problémy ako integrácia manažmentu znalostí do IIS, znalostnástratégia podniku, typy znalostí, ich súvislosti a praktický význam prepodnik, podnikový znalostný systém a jeho väzby na informačné systémy,technológie pre manažment znalostí a spôsob ich integrácie doinformačných systémov, ľudský aspekt manažmentu znalostí, ako motivovaťk odovzdávaniu znalostí, znalostní pracovníci, znalostné komunity atď.
Vznalostnom manažmente v súčasnosti existuje viacero prístupov krozpracovávaniu manažmentu znalostí: teoretický, ktorý sa zameriava nadefinovanie znalosti a jej typológiu, systémový rieši budovanie systémusprávy a riadenia znalostí, organizačný zabezpečuje znalostnýchpracovníkov a organizáciu znalostných komunít, personálny je postavenýna potrebe práce s ľuďmi a ich motivácie k odovzdávaniu znalostí,technický zabezpečuje podpornú rolu technológii pre správu znalostí aprocesný považuje za základ znalostného manažmentu v organizáciiznalostný manažment znalostne intenzívnych procesov.
http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/ekonomia/39131/manazovanie-v-sucasnej-a-buducej-ere-znalostnej-ekonomiky-a-informacnej-spolocnosti